Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako zdaňovať príjmy zo zahraničia

24.01.2008 | EMIL BURÁK

Daňové priznanie zo zahraničných príjmov je lepšie zveriť profesionálovi.

66086

title=www.eprofit.sk>

onas/Profit_zdroj_do_clankov_258x100.jpg

Už po niekoľko rokov odchádzajú tisíce Slovákov za prácou do zahraničia. Jednak pre postupné otváranie európskych hraníc a trhov, jednak aj pre vysokú mieru nezamestnanosti v niektorých regiónoch.

Najviac ich pracuje v Rakúsku, Česku, Maďarsku, Írsku či vo Veľkej Británii. Títo zahraniční pracovníci tak každoročne riešia aj nepopulárny osobný finančný problém – vyrovnať si vlastnú daňovú povinnosť.

Presný názov k zdaneniu zarobených peňazí v zahraničí – ide v princípe vždy o príjem (mzdu) zamestnanca – sa podľa slovenskej daňovej terminológie nazýva zdanenie príjmov zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí.

Základnou právnou normou, ktorá na Slovensku tento problém rieši, je zákon číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zmien, ako aj príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená s konkrétnou krajinou. O tom, s kým má Slovensko uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa možno dočítať aj na webových stránkach www.drsr.sk.

Konkrétne paragrafy, ktoré príjem zo závislej činnosti v zákone o dani z príjmov aktuálne najviac riešia, sú najmä ustanovenia paragrafových znení: § 2 (základné pojmy), písmeno d) – písmeno h), § 5, § 31 (prepočítací kurz), § 32 (daňové priznanie), § 45 (zamedzenie dvojitého zdanenia) a § 49 (lehoty na podávanie daňového priznania).

Oblek šitý na mieru

dane-t

Prevažná väčšina otázok Slovákov pracujúcich v zahraničí smeruje k tomu, ako čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a správne vyrovnať svoju vlastnú daňovú povinnosť z príjmov, ktoré zarobili za hranicami. Pretože kombinácií a variácií môže byť v príkladoch mnoho (napríklad poberanie časti príjmov v zahraničí a časti príjmov v SR, kombinácia príjmov zo zamestnania a z podnikania, z prenájmu alebo z kapitálového majetku, príjmov neoslobodených od dane s oslobodenými či dualita daňovej rezidencie), pri zdaňovaní treba vždy postupovať prísne individuálne podľa špecifík a konkrétností toho-ktorého daňovníka.

Tu sa ťažko odčítava všeobecne zo zákona, treba sa prísne držať individuálnych špecifík. Je to ako v prípade exkluzívneho krajčíra, ktorý nešije univerzálnu konfekciu, ale špeciálny oblek presne na mieru. Hoci je Slovensko členom jednotnej Európskej únie už niekoľko rokov, rozdiely daňovej legislatívy jednotlivých členských krajín sú značné.

Zníženie rizika z nesprávnosti

Postup daňového subjektu, ktorý poberá príjmy zo zahraničia a chce mať istotu správneho zdanenia v cudzine i doma, by mal smerovať k najrýchlejšiemu eliminovaniu rizika. Správnosť realizácie zdanenia možno v danom smere zabezpečiť dvoma spôsobmi: využitím služby kvalifikovaných a certifikovaných daňových poradcov na komerčnom princípe (rýchlejšie a bez rizika, hoci za úhradu) alebo postupovať vlastnými silami (pomalšie, s rizikom, ale ani to nie je celkom zadarmo).

Daň za správnu úhradu dane musíte zaplatiť tak či tak. Lebo neplatí sa len v peniazoch, ale aj v čase investovanom do získania vedomostí a znalostí ako dane vyrovnať – teda vypočítať, správne vyplniť konkrétny druh daňového priznania a zaplatiť (ak nie zaplatiť, tak započítať).

Preto pri prvej daňovníkovej skúsenosti s vyrovnaním dane zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí sa odporúča využiť služby daňového poradcu – člena Slovenskej komory daňových poradcov s platnou licenciou a finančnou poistkou proti škode. Následne v ďalších rokoch môže dovtedy neskúsený daňovník, teraz už však skúsenejšie podľa vzoru od daňového poradcu zopakovať postup zdanenia vo vlastnej réžii a zvládnuť to sám.

Daňová rezidencia

O tom, či daňovník podá daňové priznanie zo zahraničia nielen v cudzine, ale aj v SR, rozhoduje väčšinovo takzvané miesto daňovej rezidencie. Je to miesto, kde sa daňovník zvyčajne trvale zdržiava – čo v prípade Slovenska je adresa trvalého pobytu alebo miesto, kde sa obvykle väčšinou zdržiava na našom území. Podľa zákona o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou ten, kto má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava – čo väčšina Slovákov spĺňa.

Ak napríklad Slovák pracujúci v Írsku tam v roku 2007 odpracoval sedem mesiacov, ale trvalý pobyt má na Slovensku, kde odpracoval päť mesiacov, tak bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2007.

Nazýva sa to, že bude zdanený z celosvetových príjmov (aj z príjmov zo Slovenska, aj z príjmov z ostatného sveta), pričom príjem a daň zo zárobku v zahraničí sa mu do predmetného priznania zaráta tak (metóda zápočtu alebo metóda vyňatia vo väzbe na konkrétny typ zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a príslušným zahraničným štátom), aby nebol zdanený dvakrát.

Viac využívaná metóda zápočtu znamená aj to, že ak daň daňovníka zaplatená v zahraničí je vyššia ako daňová povinnosť vypočítaná podľa zákona o dani z príjmov v SR, štát daňovníkovi nevráti žiadne peniaze z rozdielu, lebo nešlo o úhradu dane do rozpočtu SR, ale o úhradu do zahraničia. Ak je však táto povinnosť nižšia – daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný doplatiť vzniknutý rozdiel na Slovensku.


    Ako postupovať pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia

  • Ak pracuje Slovák iba časť roka v zahraničí a časť doma, postupuje pri zdanení tak, že si vyrovná daň v zahraničí a vypýta si o tom potvrdenie, takzvaný daňový domicil. To mu preukazuje, že z príjmov v zahraničí v tej-ktorej krajine vyrovnal daň podaním priznania a zároveň ju zaplatil. Ak za neho zaplatil daň zo závislej činnosti jeho zahraničný zamestnávateľ, tak si potvrdenie o zaplatení vypýta tiež, hoci priznanie už podávať nemusí. Na Slovensko si donesie zo zahraničia daňový domicil a priloží ho ako povinnú prílohu k priznaniu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré na Slovensku podáva z takzvaných celosvetových príjmov (kombinácia z príjmov v zahraničí i z príjmov na Slovensku).

  • Iný prípad nastáva, ak pracuje občan Slovenska celý rok len v zahraničí a žiadne iné príjmy vo svojej domovine nemá. Postupuje tak, že príjmy zdaňuje v zahraničí a súčasne skúma, či je aj daňovým rezidentom v SR. Ak je aj slovenským rezidentom (napríklad má na Slovensku stály byt a trvalý pobyt), potom podá aj daňové priznanie v SR. Ak nie je aj slovenským rezidentom, tak v SR už daňové priznanie podať nemusí. Iba ak by ho na to z nejakých kontrolných dôvodov daňový úrad špeciálne vyzval (napríklad osočujúci anonym, ktorý by vyšetrovala daňová kontrola). Vtedy by podal daňové priznanie aj v SR ako sumárne „nulové“ a daňovému úradu by priniesol dôkaz o vyrovnaní dane i daňovej rezidencii v zahraničí, ale daň by nezaplatil.

Autor je daňový odborník

Foto - Profimedia.cz

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6 Diskusia

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6 Diskusia