Živnostníci, ktorí si nechcú viesť účtovníctvo alebo ich výdavky sú nízke, môžu využiť takzvané paušálne výdavky. Znamená to, že nemusia dokladovať, aké náklady mali spojené s podnikaním, ale uplatnia si ich ako isté percento z príjmov.

Koľko percent z príjmov si môže živnostník odrátať vo forme paušálnych výdavkov, závisí od toho, akú činnosť vykonáva. V prípade remeselných činností (živnosti uvedené v prílohe č. 1 živnostenského zákona) sú paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmov, v prípade ostatných činností dosahujú 40 percent. V prípade, že má remeselník príjmy aj z inej činnosti, môže na svojej príjmy uplatniť len 40-percentné paušálne výdavky. Nemôže si teda príjmy rozdeliť na dve časti a pri remeselných odrátať 60 percent a pri ostatných 40 percent.

Rovnako živnostník, ktorý má viacero činností, nemôže pri niektorých činnostiach využiť paušálne výdavky a pri ostatných skutočné výdavky. Musí sa vždy rozhodnúť, či bude pri všetkých svojich príjmoch uplatňovať skutočné alebo paušálne výdavky. Jedinou výnimkou je príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Pri príjme z prenájmu môže využiť paušálne výdavky a pri príjmoch zo živnosti skutočné výdavky alebo naopak, podľa toho, ako mu to vyhovuje.

Paušálne výdavky nemôžu využiť tí podnikatelia, ktorí celý minulý rok boli platiteľmi DPH. Kto však bol platiteľom DPH len časť roka, má na ne nárok.

Ak si živnostník uplatňuje paušálne výdavky, nemôže si k nim už prirátať žiadne iné výdavky okrem odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Nerozhoduje pritom, či je živnostník povinne poistený alebo platí odvody dobrovoľne.

Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či bude uplatňovať paušálne alebo skutočné výdavky. Ak však zmení spôsob preukazovania výdavkov, musí upraviť daňový základ za predchádzajúce obdobie rovnako, ako keby skončil činnosť.

Výhodou paušálnych výdavkov je menšia administratívna náročnosť. Takýto živnostník si nemusí viesť účtovníctvo. Podľa zákona si však musí viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach. Ako má táto evidencia vyzerať, žiaden zákon neurčuje. Živnostníkovi preto postačí, ak si všetky tieto údaje bude značiť do vlastnej prehľadnej tabuľky.

V prípade prechodu zo skutočných na paušálne výdavky, musí živnostník pokračovať v odpisoch majetku, ktorý predtým začal odpisovať. Ale len na papieri. To znamená, že v evidencii majetok síce musí odpisovať, no na výške jeho daní sa to neprejaví. Ak by sa neskôr znovu vrátil k účtovaniu skutočných výdavkov, roky v ktorých využíval paušál, sa mu do odpisov zarátajú.

Príklad na vyplnenie daňového priznania

Juraj pracuje na živnosť ako tlmočník. Za minulý rok dosiahol príjem 30-tisíc eur. Jeho skutočné výdavky okrem odvodov dosiahli 5-tisíc eur. Odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne boli vo výške 4 320 eur. Platí si doplnkové dôchodkové sporenie, na ktoré vlani zaplatil 1 200 eur. Neplatil žiadne preddavky na daň, ani nemal príjmy, pri ktorých je daň vyberaná zrážkou. Je slobodný a bezdetný.

Keďže jeho výdavky sú v porovnaní s príjmami nízke, oplatí sa mu využiť paušálne výdavky vo výške 40 percent z príjmov, ktoré sú v tomto prípade vyššie ako skutočné. Bude vypĺňať daňové priznanie typu B. Na prvej strane vyplní v riadku č. 1 svoje DIČ. Vedľa zaškrtne, že ide o daňové priznanie. V ďalšom stĺpci vyznačí, že daňové priznanie podáva za rok 2009. Riadok č. 2 nevypĺňa. Do riadkov č. 3 až 12 vyplní svoje osobné údaje, adresu, telefonický a prípadne faxový kontakt. Riadky 13 až 24 nevypĺňa, keďže má trvalý pobyt na Slovensku.  Na všetkých ostatných stranách je potrebné v hornej časti vyplniť DIČ.

Do riadku č. 25 zaznačí jeden alebo viacero čísiel účtov, ktoré využíval na podnikanie. Druhý, tretí ani štvrtý oddiel nevypĺňa. Rovnako keďže nemal príjmy zo zamestnania, vynechá aj piaty oddiel. V šiestom oddiele bude vypĺňať tabuľku č. 1. Keďže mal príjmy len ako tlmočník, zaznačí ich do riadku č. 7. Do prvého stĺpca zapíše 30 000. Následne si vyráta 40 percent z tejto čiastky (12 000) a k tejto sume priráta zaplatené odvody vo výške 4 320 eur. Výslednú sumu 16 320 zapíše do druhého stĺpca v riadku č. 7. Rovnaké čísla ako v riadku č. 7 zapíše aj do riadku č. 9 a následne do riadku č. 11. Pod tabuľkou zaškrtne, že si uplatňuje výdavky percentom z príjmov a dopíše, že zaplatené poistné a príspevky boli vo výške 4 320 eur. Na nasledujúcej strane do riadku č. 38 opíše príjmy z riadku 11. predchádzajúcej tabuľky. Do riadku č. 39 zase zapíše výdavky z riadku 11. Do riadku č. 40 zapíše rozdiel príjmov a výdavkov z predchádzajúcich dvoch riadkov (30 000 - 16 320), teda číslo 13 680. Rovnaké číslo zapíše aj do riadku č. 44. Siedmy a ôsmy oddiel nevypĺňa.

V deviatom oddiele zaznačí do riadku 59 rovnakú sumu, ako je v riadku 44. Opíše ho i do riadkov 62, 64, 66, 67 a 68. V oddiele desať zapíše do riadku 69 sumu z riadku 68. Následne do riadku 70 zapíše nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 4 025,70. Do riadku 72 zapíše príspevky na svoje doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 1 200 eur. Do riadku 75 zapíše 398,33, keďže toto je maximálna suma, o ktorú si možno dôchodkovým sporením znížiť daňový základ. V riadku 76 spočíta sumy z riadkov 70 a 75 (4 025,70 + 398,33) a zapíše výsledok 4 424,03. Do riadku 77 zapíše rozdiel súm z riadku 69 a 76 (13 680 - 4 424,03), teda 9 255,97. V riadku 78 vypočíta daň ako 19 percent zo sumy zapísanej v predchádzajúcom riadku (0,19 x 9 255,97), čo sa rovná 1 758,63. Rovnakú sumu zapíše aj do riadku 87 a do riadku 91 a 93 i do riadku 105.

V prípade, že má záujem poukázať dve percentá zo svojej dane nejakej organizácii, vyplní oddiel XXII. Do riadku 113 zapíše dve percentá zo svojej dane – 35,17. Ďalej vyplní údaje o organizácii, ktorej chce poskytnúť tieto peniaze. V prípade, že nechce peniaze nikomu poskytnúť, zaškrtne to na začiatku tohto oddielu. Keďže k daňovému priznaniu nebude prikladať žiadne prílohy, zapíše na strane 9 do riadku 115 nulu. Vyplní aktuálny dátum a vedľa sa podpíše.

Foto na titulke - SITA

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.