Na konci júla Bank of Israel (BoI) síce potvrdila svoju základnú úrokovú sadzbu bezo zmeny na úrovni 0,5 %, no zároveň oznámila, že na začiatku augusta ukončí program dopĺňania likvidity prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov od bankového sektora.

Hoci tak ponecháva šekelu rekordne nízke úročenie, stav hospodárstva si podľa hodnotenia BoI už nevyžaduje, aby takto intervenovala. Toto rozhodnutie nemožno hodnotiť inak než ako náznak toho, že hospodárstvo má už to najhoršie za sebou.

Ako doslova uvádzajú izraelskí menotvorcovia, „ostatné dáta a informácie z prieskumov reálnej aktivity uskutočnených v júli posilňujú názor, že pokles HDP sa zmierňuje (po novoročnom reálnom prepade o 3,7 %), respektíve že sa dokonca mohol aj skončiť“. No neváhajú pokračovať s varovaním, že vzhľadom na pokračujúcu neistotu súvisiacu s vývojom svetového hospodárstva je zatiaľ priskoro na vyvodzovanie záverov o tom, či aktuálna situácia predstavuje „bod obratu“.

BoI si okrem iného všíma, že k tohtoročnému prehĺbeniu deficitného hospodárenia štátneho rozpočtu prispel prudký prepad daňových príjmov, ktorý sa začal už v polovici roku 2008. Júnové zrýchlenie inflácie na 3,6 % ani očakávané udržanie medziročného tempa spotrebiteľských cien na zvýšených úrovniach v nasledujúcich mesiacoch vnímajú menotvorcovia vo svetle vplyvu zmeny DPH a regulovaných cien.

Skutočnosť, že hospodárska aktivita sa pohybuje pod svojím potenciálom, ako aj vývoj na trhu práce (najvyššia nezamestnanosť od augusta 2006, 8,4 %) by mali podľa BoI pôsobiť ako dostatočné fundamentálne poistky, ktoré po doznení jednorazových vplyvov prispejú k opätovnému zmierneniu inflácie.

Tej by mala prospieť aj skutočnosť, že oživenie apetítu svetových investorov po riziku posilnilo v ostatných piatich mesiacoch kurz šekelu k doláru o viac než 11 %, na najsilnejšiu úroveň od začiatku roka.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko.