Výkyvy na svetovom devízovom trhu pripomínajú, že globálna ekonomika je stále na vratkej pôde.

Dominujúcim trendom (oslabovanie eura a libry k doláru a posilňovanie jenu) doprialo korekčný obrat (oslabenie dolára o tri percentá na 129,5 centa/EUR) víkendové rozhodnutie o ďalšom masívnom príspevku americkej vlády k stabilizácii zámorského finančného sektora a sprievodné zníženie takmer rekordne vysokých ukazovateľov averzie investorov k riziku.

Správa o historicky najvyššom mesačnom poklese spotrebiteľských cien (-1,0 %) a vyššom poklese indexu predstihových ukazovateľov pripomenula, že je priskoro dlhodobo ustupovať od doterajších defenzívnych stratégií.

Investori v ostatnom týždni zvýšili krátke pozície v libre, očakávajúce jej ďalšie oslabenie, na najvyššiu úroveň od konca septembra.

Hoci sa tretí mesiac po sebe zmiernila dlhá pozícia v jenoch (defenzívna stratégia predpokladajúca ďalšie turbulencie na svetových finančných trhoch), aj blízko dlhoročných rekordov jenu stále prevažujú stávky na zisky meny jedného z najväčších svetových exportérov úspor (pri ich repatriácii z neistých svetových trhov späť domov).

Krátka pozícia predpokladajúca ďalšie oslabenie eura k doláru sa ocitla na najnižšej úrovni od začiatku augusta, keď sa začala ostatná dolárová rely.

Po decembrovom potvrdení smerovania eurozóny do „zlých časov“ a pokračovaní v kampani menového uvoľňovania tak môže byť euro zraniteľné aj opakovaným zvyšovaním krátkych derivátových pozícií.

Po signáloch viacerých predstaviteľov Fedu o odhodlaní pokračovať v znižovaní kľúčových sadzieb sa zvýšila až na 86 % pravdepodobnosť, s akou trh ráta, že 16. decembra zníži americká centrálna banka kľúčový úrok na 0,5 %.

Hoci sa i vo Frankfurte na pravidelnom rokovaní v decembri bude rozhodovať o ďalšom úrokovom stimule, netreba zabúdať, že Fed chradnúcemu domácemu hospodárstvu začal menovú medicínu rezolútne ordinovať už pred viac než rokom.

Po spľasnutí komoditnej bubliny (jadrová inflácia v eurozóne od roku 2003 neprevýšila 2-percentnú úroveň) pripustila aj Európska centrálna banka (ECB) učebnicový vzťah medzi hospodárskym spomalením a teplotou dopytových inflačných tlakov.

Okrem očakávaní „enormného spomalenia inflácie“ jej vysokí predstavitelia opakovane naznačili priestor na viac ako len jedno zníženie kľúčových úrokov. Oneskorené zapojenie sa do opatrení proti spomaleniu v najbližšom horizonte robí podobne ako v rokoch 1999 – 2001 viac zraniteľný kurz spoločnej európskej meny než dolára.

O to viac, že tak ako v úvode roka (akcentovaním obáv zo zvýšených inflačných očakávaní) sa aj teraz ECB usiluje „tlmiť trhové očakávania“, teda v menovom stimule môže byť o poznanie váhavejšia, než bol pred viac než rokom Fed.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.