„Nesprávnym, nerealistickým a detinským“ nazvala začiatkom februára správanie svojich maklérov najväčšia banka na svete, americká Citigroup, v oficiálnej reakcii na vlnu vyšetrovania jej vlaňajších obchodov s eurobondmi. Nestáva sa často, aby sa veľká svetová banka stavala takto kriticky k vlastnej činnosti, Citigroup však zrejme nevyviazne len so sebakritikou. Na zúbok sa jej pozerajú orgány dohľadu nad finančným trhom vo Veľkej Británii, v Nemecku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku.

Nemecký dozorný orgán BaFin napríklad tvrdí, že našiel presvedčivé dôkazy o tom, že obchodníci Citigroup manipulovali s futuritami nemeckých vládnych dlhopisov. Hoci sa obchod udial vlani v auguste, záujem verejnosti sa naň obrátil znova začiatkom februára. Denník The Financial Times totiž zverejnil interný obežník Citigroup z augusta, kde vedenie spoločnosti presne opisuje, ako využiť nedostatky systému MTS, kde sa eurobondy obchodujú, „veľmi profitabilným spôsobom“. Obežník sa končí konštatovaním, že masívny obchod pomôže aj „odrovnať pár menších dílerov“.

Okamžite po zverejnení interného dokumentu vyzval prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet na „hlboké a podrobné“ vyšetrovanie celého obchodu, cituje prezidenta The Financial Times. Nečudo, že si po zverejnení takejto blamáže sype Citigroup popol na hlavu. V reakcii na zverejnenie obežníka suspendovala vo februári obchodníkov, ktorí boli do akcie nazvanej v štýle Jamesa Bonda „Dr. Evil“ (Doktor Zlo) zapojení.

Šesť z nich už prešetruje aj nemecká finančná polícia. Citigroup však zatiaľ nezverejnila, či postihla aj manažérov, ktorí príkaz na akciu vydali. Už v polovici februára však banka priznala, že negatívne reakcie na jej obchody ju zrejme stáli časť biznisu.

Príjmy z korporátneho bankovníctva v Európe, Ázii a na Blízkom východe za posledný štvrťrok 2004 jej medziročne klesli o 29 percent. Podľa finančnej šéfky Sallie Krawcheckovej sa vplyv obchodov nedá presne vyčísliť, ale „vývoj bol určite negatívnejší, ako sme predpokladali“, cituje ju The Financial Times.

Čo sa stalo

Začiatkom augusta minulého roka sa v systéme MTS, ktorý sa používa na obchodovanie dlhopisov krajín eurozóny, objavila v priebehu dvoch minút ponuka na predaj 200 rôznych emisií dlhopisov. Všetky boli z portfólia Citigroup a žiaden balík samostatne neprekračoval obmedzenia dané systémom.

Dohromady bola hodnota všetkých ponúknutých dlhopisov zhruba 12 miliárd eur (456 mld. Sk). V obchodovacom systéme, kde boli obchodníci zvyknutí najviac na ponuku piatich až desiatich bondov naraz, nastala neistota. Pár telefonátov však potvrdilo, že ponuky sú pravé. Cena bondov kvôli presýtenosti trhu začala klesať a na nadviazaných trhoch sa začali predaje futurít, ktoré sú viazané na výnosy eurobondov.

O pár minút nato skúpila Citigroup späť zhruba tretinu z dlhopisov, ktoré práve odpredala, ale, samozrejme, za nižšie ceny. Čistý zárobok z niekoľkominútovej operácie odhaduje The Financial Times na 15 až 17 miliónov eur (570 – 646 mil. Sk). Banka zrejme plánovala skúpiť ešte väčší počet bondov, ale pre neistotu, ktorá trh zachvátila, obchodníci odmietli pokračovať v ich predávaní. Ako potvrdil jeden z nich, neboli ochotní znášať ďalšie straty, a tak sa jednoducho z trhu stiahli.

Zárobok pre Citigroup znamenal zároveň rýchlu stratu pre ďalšie veľké banky ako Deutsche Bank, J.P. Morgan Chase či ABN Amro. Každá z nich prišla o jeden až dva milióny eur (38 až 76 mil. Sk). „Jednotlivé obchody boli férové, Citigroup len využila nedostatky systému a rozhodla sa rýchlo zarobiť. K tomu im môžem gratulovať,“ spomína šéf obchodovania jednej zo spomínaných bánk v The Financial Times.

Dôvod na zmeny

Stratu jedného či dvoch miliónov eur však už tak ľahko neznášajú menšie európske banky. Nazdávajú sa, že Citigroup porušila džentlmenskú dohodu o obchodovaní v MTS. V tomto systéme každá z 55 členských bánk povinne zobrazuje cenu, za ktorú je ochotná kúpiť dlhopisy. To, samozrejme, umožňuje v prípadoch ako Citigroup nájsť vhodné ceny pre masívny odpredaj. Americký trh funguje presne opačne – vlastník dlhopisu len oznámi zámer ho predať a potenciálni kupci až potom ohlásia cenu, za ktorú sú ochotní ho kúpiť.

Citigroup síce vo svojom súčasnom ospravedlnení priznala, že sa pri augustovom obchode „prepočítala“, jej kritici však upozornili, že 200 rôznych ponúk Citigroup zasiahlo prakticky všetky otvorené pozície na trhu, a teda že zámerom banky bol presne obchod takýchto veľkých rozmerov.

MTS od augusta rieši, ako napraviť nedostatky, ktoré obchod Citigroup odhalil. MTS bol pôvodne obchodovacím systémom pre dlhopisy talianskej vlády, tá ho však v roku 1998 sprivatizovala. Po prijatí eura sa z neho stal obchodný systém pre dlhopisy všetkých krajín menovej únie. O jeho nedostatkoch vie podľa analytikov všetkých 55 zúčastnených bánk, bolo teda len otázkou času, kedy sa objaví jedna silná finančná inštitúcia, ktorá nedostatky využije vo svoj prospech. Dokonca ak by akcia prebehla v menších rozmeroch, nemusel by si ju nik veľmi všimnúť, hoci by bola určite výnosná.

Ďalší problém v poradí?

Po povzbudení od J.-C. Tricheta sa budú dohľady v jednotlivých krajinách snažiť ešte viac, aby Citigroup nevyšla z obchodu beztrestne. Taliansky regulátor už ohlásil, že jeho vyšetrovanie sa blíži ku koncu, aj Briti a Nemci chcú oznámiť výsledky v priebehu februára. Citigroup už dostala zákaz obchodovania na japonskom dlhopisovom trhu pre nefér praktiky, v USA si poškodila meno kvôli krytiu problémov skrachovaného Enronu, v Európe sa zasa zviditeľnila v prípade Parmalatu.

Citigroup, ktorá sa podľa jej najvyššieho šéfa Chucka Princea snaží o podporu férového obchodovania a konkurencie, akoby sama porušovala to, čo káže. Vzhľadom na to, ako rozhnevala vlády, banky a dohľady štátov Európskej menovej únie, sa dá čakať, že ju akcia „Dr. Evil“ bude stáť viac ako 17 miliónov eur, ktoré zarobila. Sama banka si už najala právnickú firmu, ktorá má zanalyzovať, či pri obchode došlo k porušeniu zákona.

Foto – AFP 

</form>

© 2005 TREND Holding, spol. s r.o.