Susedné stredoeurópske meny privítali apreciačným aplauzom historický 11. február 2010, keď sa potvrdilo, že v susednej eurozóne nehrá každý člen sám za seba. O netrvácne posilnenie k úrovniam 270 HUF/EUR, 4,0 PLN/EUR a nakrátko pod hranicu 26 CZK/EUR sa postaralo to, že 329-miliónový euroklub explicitne potvrdil, že nedovolí, aby neporiadok u 2,7-percentného člena (reč je, samozrejme, o Grécku) ohrozil jeho dôveryhodnosť.

Okrem zrejmého psychologického momentu úľavy toho najvážnejšieho napätia a averzie k riziku je svojím spôsobom apreciačná úľava susedných neeurových vyšehradských trhov logická. Ide totiž o krajiny, ktoré sa spolu so vstupom do Európskej únie zaviazali aj k prijatiu spoločnej európskej meny. Pri ponosách nad pomocou „našim“ Grékom je dobré si pripomenúť, že napríklad aj eurové Slovensko pred poldruha rokom pomáhalo solidárne sanovať situáciu susedného Maďarska hneď dvojnásobne: nielen mimoriadnym finančným príspevkom do Medzinárodného menového fondu, ale nepriamo aj tým, že do záchranného balíčka pre susedov vtedy prispela aj Európska centrálna banka.

Jej angažovanosť v tejto pomoci za hranicami vlastnej menovej únie bola odrazom toho, že nie je v záujme eurozóny mať bezprostredne za hranicami ekonomiky, ktorých turbulencie by mohli spomaliť plán jej rozširovania. Silná a stabilná menová únia tak dokonca aj v časoch turbulencií prospieva nielen zúčastneným krajinám, ale ako bolo vidieť na devízovom trhu v úvode februára, aj nádejným kandidátom bezprostredne za jej hranicami. Napriek rizikovým príplatkom, ktoré sú daňou Grécka za udržanie dôvery finančného trhu po zhoršení ratingu, stoja tamojší štátny rozpočet ročné náklady na obsluhu jeho rekordného verejného dlhu (teda úrokové náklady) v pomere k hrubému domácemu produktu menej než polovicu toho, čo počas podobných turbulencií v úvode deväťdesiatych rokov. Vtedy muselo investorom ponúknuť dvojciferné úročenie.

Výhody slovenského členstva v euroklube pripomenulo aj zmiernenie medziročného reálneho poklesu HDP v závere roka na -2,7 %, čo bol najlepší vlaňajší výsledok. Slovensko sa tak stalo premiantom podobne otvorených ekonomík regiónu: medziročný pokles dosiahol v Česku -4,2 %, v Maďarsku -5,3 % a v Rumunsku -6,6 %. Z doteraz zverejnených výsledkov patrí Slovensku prím aj v tom, že máme za sebou tri po sebe idúce štvrťroky kvartálneho reálneho rastu, dokonca zrýchľujúcim sa tempom (z 1,2 %, 1,6 %, 2,0 %). Kvartálny rast nebol pritom v závere vlaňajška ničím samozrejmým, ako ukazujú príklady Česka či Maďarska.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko.

Foto na titulke - SITA / AP