Barokový zákon o finančných sprostredkovateľoch
Popri kríze, ktorá komplikuje sprostredkovanie poistenia predovšetkým v neživotnom poistení, čaká slovenských agentov a predajcov poistenia aj ďalšia výzva. Od prvého januára 2010 má platiť nový zákon o sprostredkovaní finančných služieb, parlament ho minulý týždeň po takmer roku úprav schválil.
Ten má zjednotiť podmienky pre predajcov všetkých finančných produktov, nielen poistenia. Slovenskí poisťováci pritom podobnú zmenu už zažili pred tromi rokmi, nový zákon ich rozdelil na agentov alebo maklérov, podľa toho, či si ich služby platil klient sám alebo dostávali provízie od poisťovne.
Jeho tvorcovia sú na zákon patrične hrdí, Roman Fusek z Národnej banky Slovenska hovorí o tom, že Slovensko „predbehlo celú EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa“. Do zákona spojili smernice MIFID a tú o sprostredkovaní poistenia. Zároveň priznáva, že tieto pravidlá sú prísnejšie než v susedných krajinách, no Slovensko má ambíciu byť vzorom.
Nie všetci sú takýmto prístupom nadšení. Šéfka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková na nedávnej konferencii sprostredkovateľov SIBAF vyhlásila, že ju mrzí, že Slovensko šlo nad rámec EÚ. „Použijem prirovnanie: očakávali sme, že na pripomienkovanie dostaneme civilné šaty, do rúk sa nám však dostal barokový kostým,“ hovorí o podobe zákona, na ktorej sa mohli záujmové združenia podieľať.
Veľká časť problematiky nie je v zákone doriešená: poisťovne by napríklad mali poskytovať poradcom netto poistné, keďže platiť za ich služby by mal klient, nie poisťovňa. Vhodná definícia čistého poistného však chýba. Zvyšujú sa nároky na povinné poistenie zodpovednosti sprostredkovateľov i na ich vzdelanie.
Súvisiace články
Zároveň sa komplikuje sprostredkovávanie viacerých druhov finančných produktov jednou firmou. Kto chce byť zároveň agentom i poradcom, bude mať ťažšiu situáciu než doteraz. Ak mal dosiaľ na obe činnosti dve rôzne firmy, tie už podľa nových pravidiel nesmú byť majetkovo a osobne prepojené.
Časť sprostredkovateľov preto uvažuje o ukončení činnosti, pretože sa im prispôsobovanie novým pravidlám nevyplatí. Druhá časť rozmýšľa o presune za hranice, kde sú podmienky fungovania oveľa prijateľnejšie. Časť z nich tak existuje už dlhšie.
© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.


