Veľkí investori sa v podmienkach recesie západných trhov začínajú orientovať na investície do sektorov alebo do geografických lokalít, ktoré nie sú nadviazané na stagnujúce západné trhy. Radoví to majú zložitejšie, ak chcú ochrániť hodnotu svojich úspor.

S trpkosťou totiž zisťujú, že bankovky sú len kúsok papiera, ktorý okrem prísľubu vlády, že si za ne môžu kúpiť tovar, nie sú ničím kryté. Zlatý štandard, vďaka ktorému bolo možné bankovku danej hodnoty vymeniť v banke za zlato, bol v USA v sedemdesiatych rokoch minulého storočia počas prezidentovania Richarda Nixona zrušený.

Dobré možnosti investovania síce v súčasnosti môžu ponúknuť komoditné trhy. No na to treba skúsenosti. Alebo vôľu zveriť svoje peniaze spoločnosti, ktorá obchoduje priamo na komoditnej burze.

Mince namiesto šperkov

Vo svete, ale najmä na Slovensku má tradíciu investovanie do pamätných mincí. Tie sa roky predávali v bankách za svoju nominálnu hodnotu. Neskôr k nim Národná banka Slovenska (NBS) pripočítala v prípade proof verzií (vysoko leštené, razené zo špeciálnej raznice) maržu plus DPH. Hoci za všetky pamätné mince vydané NBS je možné nakupovať za ich nominálnu hodnotu, práve vďaka marži a DPH by išlo o stratový nákup.

Napriek tomu ich cena neustále stúpa, a to o 20 až 120 percent ročne podľa nominálnej hodnoty. Dôvodom je záujem zberateľov – stačí si pozrieť internetové aukcie. Druhým dôvodom sú stúpajúce ceny komodít. Ceny zlata a striebra rastú, a keďže pamätné mince sú zo zlata a striebra (a občas platiny a paládia), zvyšuje sa aj ich hodnota.

Od vzniku SR vydala NBS 66 pamätných mincí. Z toho 13 zlatých – tri v nominálnej hodnote 10-tisíc korún, ostatné v nominále 5-tisíc korún. Posledná zlatá päťtisícovka, venovaná 400. výročiu korunovácie Mateja II., sa na trhu doslova len mihla v septembri. V súčasnosti, po pár mesiacoch, sa medzi numizmatikmi predáva už za viac ako 9-tisíc korún.

Posledná

Na rozlúčku s korunou si centrálna banka na december nechala ešte vyraziť tisícky strieborných mincí v nominálnej hodnote 1 000 korún (33,19 eura). Tým sa vydávanie zlatých či strieborných mincí v slovenskej mene skončí.

Každý členský štát eurozóny môže raz za rok vydať pamätnú mincu v hodnote 2 eurá. Tieto mince majú rovnaké znaky a vlastnosti a rovnakú spoločnú stranu ako bežné euromince. Líšia sa len pamätným motívom na národnej strane. Pamätné mince sa môžu vydávať len v hodnote 2 eurá. Sú zákonným platidlom na celom území eurozóny.

Článok je súčasťou prílohy Umenie investovať.
Na tejto stránke nájdete všetky články prílohy.

NBS bude pokračovať aj vo vydávaní zberateľských mincí. Ako prvú pripravuje v januári spoločne s ďalšími členmi eurozóny emisiu dvojeurovej mince pri príležitosti desiateho výročia vzniku jednotnej európskej meny. Potom budú nasledovať zberateľské 10- a 20-eurové strieborné mince.

Majitelia a zberatelia doteraz vydaných pamätných mincí sa nemusia s príchodom eura zbavovať svojich zberateľských kúskov. Budú ich môcť neobmedzene dlho vymieňať za nominálnu hodnotu prepočítanú konverzným kurzom vo všetkých slovenských bankách, ako aj v NBS. Ale oveľa viac získajú na zberateľskom trhu.

Orol dočasne dolietal

Mince sa vo veľkom zbierajú aj v USA. Letný pokles ceny zlata napríklad neuveriteľne zvýšil medzi zberateľmi dopyt po zlatých minciach s orlom v znaku (American Eagle). Vydáva ich americké ministerstvo financií.

Minca v nominále 50 dolárov obsahuje rovnú uncu zlata a predáva sa za 1 199,95 dolára. Analogicky ďalšie: 25-dolárová minca obsahuje 0,5 troyskej unce (oz) zlata a predáva sa za 609,95 dolára. Desaťdolárová s obsahom štvrť unce zlata sa predáva za 329,95 a 5-dolárová s jedenástinou unce za 149,95 dolára.

Paradoxne, rast záujmu o mince donútil ministerstvo s predajom prestať, lebo sa mu minuli zásoby žltého kovu. Za razbu a predaj mincí je v USA zodpovedný odbor U.S. Mint, ktorý je súčasťou ministerstva financií.

Predaj zlatých mincí s orlom sa začal pred 20 rokmi, no doteraz sa nestalo, aby bol zastavený v dôsledku nárastu dopytu. Do septembra sa podľa U.S. Mint predali mince, ktorých hmotnosť predstavovala dovedna 311-tisíc uncí zlata. O polovicu viac ako za celý minulý rok. Len na začiatku augusta zberatelia nakúpili v minciach 63,5 tisíca uncí zlata. Pre U.S. Mint to bola asi posledná kvapka.

Cena zlata sa v tomto roku v marci ocitla v New Yorku na rekordných 1 003,20 dolára za oz (približne 31,1 gramu) a ešte o 20 dolárov viac v Londýne. Odvtedy striedavo klesala a stúpala. Viac klesala, keďže začiatkom novembra bola na úrovni 750 USD/oz.

Len a len zlato

Zlatá horúčka zasiahla aj Poľsko. Jeho obyvatelia z obáv pred vplyvom svetovej finančnej krízy tiež začali investovať do cenných kovov. Vo veľkom kupujú zlaté mince a všetko, čo by mohlo nejako nahradiť peniaze, prípadne sa dalo v budúcnosti speňažiť.

Odborníci potvrdzujú, že ľudia prestávajú veriť niektorým menám. Za mesiace júl a august sa predaj zlata zvýšil o 200 percent napriek tomu, že cena zlata v tom období rástla.

Raiffeisen Bank, ktorá predáva v Poľsku zlato tri roky, ponúka zlaté tehličky (niekedy označované ako prúty) a mince. V súčasnosti je veľmi ťažké kúpiť zlato okamžite. Klient musí čakať na vybavenie svojej objednávky až 45 dní. Ľudia nakupujú zlato cez internet, ale čoraz častejšie aj v podobe certifikátov.

Ide vlastne o potvrdenie, koľko uncí si zákazník v konkrétnej firme kúpil. A zlato vo svojej fyzickej podobe ostáva u výrobcu. Majiteľ si ho môže kedykoľvek vyzdvihnúť.

Medzitým sa prejavila explózia dopytu po zlate aj v Nemecku. Výrobca zlatých tehličiek Heraeus odlieva zlato nonstop s výnimkou nedieľ, no dopyt je stále vyšší ako ponuka.

Počas posledných dvanástich mesiacov sa strojnásobil. Zákazníkmi sú banky aj obchodníci. Objednávky už prestala prijímať firma Pro Aurum, ktorá obchoduje s drahými kovmi. Jej sklady sú prázdne, zlaté tehličky s hmotnosťou 100, 250 a 500 gramov sú rozpredané...

Do Prahy za zlatom

Obyvatelia Česka a Slovenska sú podľa riaditeľky spoločnosti Next Finance Markéty Šichtařovej opatrnejší a radšej investujú do diamantov. Upozorňuje, že investícia do komodít vrátane zlata by sa na prvý pohľad pri turbulenciách na akciových a ďalších trhoch mohla zdať lákavá. Ale posilňujúci sa dolár pôsobí protichodne.

Na rozdiel od iných foriem investícií zlato neprináša isté zisky z úrokov a majitelia zlatých tehličiek sú odkázaní na pohyby cien drahého kovu. Takže ide vlastne o veľmi špekulatívnu investíciu. Navyše je tu problém, kam zlato bezpečne schovať.

Záujem oň však neutícha a napríklad v Prahe sú predajne, kde je možné zlaté, strieborné a dokonca aj paládiové tehličky kúpiť. Švajčiarske číslované zliatky Argor-Heraeus SA sa predávajú s hmotnosťou 500, 100, 50, 20, 10, 5, 2 až po najmenšiu jednogramovú.

A stoja od zhruba 263-tisíc českých korún po necelú tisícku. Dostať aj rakúske zlaté a strieborné tehličky, rovnako ako švajčiarsku tehličku z paládia Maple Leaf s hmotnosťou 1 oz za 14 207 českých korún.

Tehličky sú, samozrejme, drahšie ako adekvátne množstvo kovu na burze. Odpredať ich možno znovu konkrétnej predajni. Akceptujú ich aj komoditné burzy. Na tie bežný spotrebiteľ prístup nemá. Musí vyhľadať brokera alebo spoločnosť, ktorá má oprávnenie na burze obchodovať.

Diamanty učarovali

Tento rok pravdepodobne padnú rekordy v predajoch diamantov v Česku a na Slovensku. Donedávna sa väčšina diamantov dovážala z holandských Antverp a izraelského Tel Avivu, kde sú najväčšie burzy tohto druhu na svete. Už sa dajú kúpiť priamo v Bratislave.

Investície do diamantov sú celosvetovo uznávané. Vo všeobecnosti platí zásada, že 5 – 10 percent voľných disponibilných zdrojov sa zvykne ukladať a zhodnocovať práve prostredníctvom investícií do diamantov. To predovšetkým preto, že trh s diamantmi podlieha prísnym pravidlám a dôkladnej kontrole.

Na investície sa nehodia všetky druhy diamantov. Na tento účel sa používajú iba kamene, ktoré majú klasický okrúhly briliantový brus s hmotnosťou minimálne 0,3 karátu (ct). Vhodné sú predovšetkým diamanty zaradené v hornej škále farebnej stupnice, ktoré sú absolútne čisté alebo majú len málo nečistôt. Odborníci odporúčajú nakupovať výlučne certifikované diamanty u renomovaného obchodníka.

Ceny za posledných sto rokov pozvoľna stúpali. O tri až sedem percent ročne. No roky 2004 a 2005 priniesli zrýchlenie ich rastu vo vyšších karátových hmotnostiach.

Ceny diamantov nad 1 ct rástli o viac ako 3 percentá, nad 3 ct v rozmedzí od 8 až 16 percent a nad 5 ct od 15 až 30 percent. V júli tohto roka predstavoval medziročný nárast 10 ct diamantov 4,7 percenta, 1 ct 15,9 percenta, 3 ct 53,2 percenta a v kategórii 5 ct a viac až 73,5 percenta.

Zhodnocovanie diamantov sa začína prejavovať aj vo vyššom záujme práve o ne. V Európe s nimi obchoduje spoločnosť Diamonds International Corporations (D.I.C.). Pôsobí aj na Slovensku a v Česku. Stúpajúcu krivku predaja v stredoeurópskom regióne potvrdil predseda predstavenstva D.I.C. Luboš Říha.

Hodnota diamantov podľa neho v posledných desaťročiach nikdy neklesla a stále rastie, pri kvalitných diamantoch o 10 až 18 percent. Väčšie diamanty sa zhodnotia ešte viac.

Generálny riaditeľ D.I.C. a člen a akcionár najstaršej diamantovej burzy v Antverpách Beurs voor Diamanthandel Přemysl Synek vysvetľuje, že záujem im umožnil otvoriť po Bratislave diamantový showroom aj v Belehrade a Prahe. Práve v Česku je podľa neho záujem obrovský.

Svedčí o tom nedávny predaj diamantu s 13,83 karáta za vyše 6 miliónov českých korún. Veľký ako malá minca, no s perspektívou na zdvojnásobenie hodnoty.

Foto - Milan David, Milan Debnár