V rokoch technologickej bubliny sa na trhoch rozmohli praktiky obchodovania s akciami na dennej báze, zabúdalo sa na rozkladanie rizika, čo prilákalo zástupy akciových zlatokopov. Technologické akcie išli každý deň na dračku ako teplé rožky. Denné prírastky sa počítali aj dvojciferne. Priemerná doba držby akcií na newyorskej burze do ich predaja sa skrátila z piatich rokov v roku 1973 na vyše 11 mesiacov. Technoinvestori porážali pár mesiacov trh a verili vo svoju „víťaznú pravdu“. No pozabudli na jej dočasnosť.
Podľa B. Grahama sa inteligentný investor zaoberá pravdou, ktorá mu svojou udržateľnosťou a spolahlivosťou zabezpečí dosiahnutie jeho dlhodobých cieľov. Vysvetľuje to na príklade: Predstavte si dve miesta vzdialené od seba 180 km. Ak budem dodržiavať rýchlosť 90 km/h, cesta potrvá dve hodiny. Ak ale zrýchlim na 180 km/h, prejdem ju za hodinu. Ak to vyskúšam a prežijem, rozhodol som sa správne? Mali by ste byť v pokušení to tiež vyskúšať, lebo ma počujete, ako sa chválim, že to „fungovalo“. Okázalé triky, ako poraziť trh, sú presne to isté: v krátkych úsekoch, ak vás neopustí šťastie, fungujú. Ale v dlhšom období znamenajú smrť, odkazuje B. Graham.(jku)


