Kým vo svete poisťovne počas krízy krachujú či aspoň dostávajú štátnu pomoc, na Slovensku to vyzerá pokojne. Takmer všetky sú ziskové, niektoré z nich za vlaňajšok dokonca rekordne. Krachy sa nečrtajú ani zďaleka.

No dôsledky krízy budú tento rok predsa len viac cítiť – poistenie priemyslu sa prudko prepadlo a poistenie automobilov by šlo rovnakou cestou, nebyť šrotovného. Životné poistenie neklesá až tak výrazne, skôr sa mení jeho štruktúra. Klienti si viac dávajú pozor na podmienky investičného poistenia, do akciových fondov idú len opatrne. O to väčší záujem zažíva klasické kapitálové poistenie s garantovanou mierou zhodnotenia.

Euro a autá

Povinnou výbavou v arzenáli spoločností čeliacich kríze sú „racionalizačné opatrenia“. Inak povedané šetrenie, kde sa dá. Bankári sa doňho pustili pomerne razantne. Poisťovne hovoria, že na znižovanie nákladov nepotrebovali čakať na krízu. Väčšina z nich začala s úsporami už skôr.

Pritlačili ich k tomu napríklad nízke ceny povinného zmluvného poistenia áut (PZP), ktoré znamenali tlak na čo najlacnejšiu likvidáciu. Podobne pôsobí i súťaž v havarijnom poistení. Digitálne spracovanie poistných udalostí, ktoré redukuje na minimum papierovanie i nároky na pracovnú silu, na Slovensku dávnejšie rozbehla Česká poisťovňa – Slovensko.

Podobný systém pred pár rokmi zaviedla i najväčšia Allianz – Slovenská poisťovňa. Sesterské Kooperativa a Komunálna poisťovňa zasa využívajú na likvidáciu poistných udalostí externú dcérsku firmu Slovexperta, čo znižuje náklady obom poisťovniam. Podobne už pospájali veľkú časť back office skupiny Vienna Insurance Group, do ktorej patria.

Druhou udalosťou, ktorá dala možnosť na zlacnenie prevádzky, bolo tohtoročné zavedenie eura. Nová mena si vyžiadala nové tlačivá, zmeny v informačných systémoch, školenia pracovníkov. No pomohla i „poupratovať“. Aj pre euro sa poponáhľali napríklad so spojením Česká poisťovňa – Slovensko a Generali. Nakoniec to stihli dva mesiace pred Novým rokom. Hovorkyňa Zuzana Hliváková priznáva, že keby sa spojenie do konca minulého roka nestihlo, bolo by drahšie.

Fúzia zároveň znamenala i zredukovanie počtu zamestnancov o niekoľko desiatok, keďže viaceré oddelenia boli v oboch firmách duplicitné. Zamestnanci síce dostali ponuku pracovať na iných oddeleniach, no nie všetci ju akceptovali.

Vplyv matky

Všetky z poisťovní – až na výnimku Rapid Life ich vlastnia zahraniční majitelia – sú navyše ovplyvňovaní úspornými plánmi matiek. Asi najviac sa to na Slovensku dotklo ING. Jej holandská materská spoločnosť na vyriešenie problémov s nelikvidnými aktívami dostala pôžičku od vlády, vydala dlhopisy a odpredala časť podnikov. Nedávno oznámila plán zamerať sa hlavne na európsky trh a na svoje základné aktivity, teda poistenie a bankovníctvo.

Úsporné opatrenia sa dotkli i slovenskej dcéry: zastavenie bonusov a odmien, zníženie miezd, prepúšťanie nadbytočných zamestnancov a neproduktívnych obchodníkov. Veľká časť šetrenia nákladov pritom takisto prebehla už dávnejšie – ING je z veľkej časti riadená z Prahy, jej IT centrum retailových bankových služieb pre strednú a východnú Európu je v Maďarsku.

Prepúšťanie sa rieši aj podľa toho, v akom vzťahu je k poisťovni obchodná sieť. Ak je jej odmeňovanie závislé predovšetkým od provízií, netreba robiť takmer nič – kto vie predávať, zarobí si na seba, kto nie, má smolu. Predajná sieť sa tak v čase krízy samoreguluje.

Druhotné vplyvy

Obchodné výsledky poisťovní ovplyvní kríza predovšetkým tento rok. Poisťovníctvo pociťuje dosah krízy až druhotne, cez problémy klientov. V autách sa prejaví razantne. Počas boomu pribúdalo na Slovensku zhruba 80- až takmer stotisíc osobných áut ročne, čo sa odzrkadľovalo aj na adekvátnom raste nových poistiek pre automobily. PZP nie je väčšinou pre výsledky poisťovne až také zaujímavé – priemerný predpis za päť rokov vplyvom cenovej vojny výrazne klesol a podľa odhadu najväčšieho hráča Allianz je PZP stratové pre 40 percent poisťovní.

No nárast počtu áut bol dôležitý aj pre oblasť havarijného poistenia. Obe odvetvia tvoria dvojtretinovú väčšinu v neživotnom poistení, výrazný tohtoročný pokles predaja dovedie neživotné poistenie – spolu s prepadom poistenia podnikateľov – po rokoch stagnácie do mínusu.

A pridá k tomu i jesenný boj o klienta v PZP, ktorý bude tento rok možno ešte ostrejší ako po minulé roky. Tak to aspoň odhaduje šéf Allianzu na Slovensku Torsten Leue. Podľa neho časť poisťovní na trhu nutne potrebuje cash-flow z PZP na pokrytie likvidácie škôd. Nedajú sa teda v čase krízy o tento zdroj hotovosti pripraviť a pôjdu s cenami tak nízko, aby klientov získali. „Nemyslím si, že k upokojeniu boja o klienta v PZP dôjde skôr než o dva roky,“ tvrdí.

Zastavenie realitného boomu a pokles počtu udeľovaných hypoték ovplyvní poistenie nehnuteľností a domácností. Prvé z nich býva požiadavkou banky pri udeľovaní úveru. Menej úverov automaticky znamená menej biznisu pre poisťovne.

Pri poisťovaní spotrebných úverov je situácia iná, tu sa doteraz poistenie bralo len v nevyhnutnej miere. No poisťovatelia pôžičiek teraz potvrdzujú – napríklad v Uniqe, ktorá spolupracuje s Tatra bankou –, že sa zvyšuje záujem o vyššie formy krytia, ktoré zahŕňajú i ochranu v prípade nezamestnanosti.

V životnom poistení je situácia o niečo lepšia. Nastáva síce pokles obchodnej produkcie, no nie vo všeobecnosti, ale v závislosti od jednotlivých firiem a hlavne ich sprostredkovateľov. Vyhrávajú tí skúsenejší, ktorí majú vytvorené lepšie vzťahy s klientmi a vedia vysvetľovať dosahy krízy na portfólio.

Podľa T. Leueho sa od vlaňajška nezmenil ani tak objem obchodnej produkcie ako jej štruktúra. „Vlani bol u nás podiel nových investičných poistiek 50 percent, teraz je okolo 20 až 30. Ľudia si vyberajú istotu, čo ešte minimálne rok potrvá,“ hovorí. Zároveň prakticky zmizli jednorazovo platené poistky, ktoré boli využívané na výhodne úročené sporenie. Ľudia si v neistých časoch radšej vyberajú bankové produkty, ktoré si môžu kedykoľvek bez penalizácie vybrať.

Predaj chce skúsenosti

Nechcela by som teraz začínať s predajom životného poistenia, nováčikovia to v súčasnosti majú veľmi ťažké, hovorí nemenovaná agentka jednej z veľkých poisťovní, ktorá predáva poistenie 13 rokov. V súčasnosti svojim dlhoročným klientom musí často vysvetľovať, ako kríza zasiahla ich portfólio.

Nezostáva jej iné ako rozumné, pokojné vysvetľovanie, obzvlášť v prípadoch akciových a stredoeurópskych fondov, ktoré klesli až o polovicu. Ťažšie je to hlavne u tých klientov, ktorí majú pred dôchodkom a plánovali si peniaze vybrať. „Tým som už skôr radila, aby si presunuli peniaze do dlhopisov, no niektorí ostali v stredoeurópskych akciách,“ priznáva. Jedným z možných riešení je napríklad uviesť poistku do splateného stavu – klient už ďalej nemusí platiť poistné, no investície mu ostanú vo fondoch a budú sa zhodnocovať, až sa trh obráti.

Ani po dramatických správach z trhov sa rušenie poistiek nerozmohlo. Predstavitelia Amslico AIG Life napríklad hovoria o tom, že pri medializovaní správ o problémoch americkej AIG sa objavili záujemcovia o skončenie zmluvy. Väčšinou ich nakoniec odradila nevýhodná odkupná cena poistky. Boris Kostov, šéf slovenskej pobočky AIG Europe, neživotnej poisťovne skupiny AIG, zasa tvrdí, že pre problémy matky prišli len o jediného klienta. Ani jedna z firiem nespadá priamo pod AIG, vlastnia ich firmy založené v Európe.

Ilustračné foto - Profimedia.cz

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.