Rok 2012 sa pre sporiteľov rozbehol dobre. Potreba vyzbierať od sporiteľov čo najviac vkladov zatiaľ u bánk pôsobiacich na Slovensku vysoko prevažuje nad vplyvom klesajúcej kľúčovej sadzby v eurozóne. Úroky u väčšiny bánk počas januára stúpli, hlavne u kratších viazaností do jedného roka, niekedy aj o vyše 0,5 percenta.

Pri polročných vkladoch sa tak dostali nad 1,5 percenta u väčšiny bánk, pri ročných sa podľa prehľadu spoločnosti TotalMoney.sk v závere mesiaca hýbali okolo 2,2 percenta. No niekoľko bánk ponúkalo aj sadzby od troch percent nahor (ČSOB, Prima banka, UniCredit, OTP, Volksbank a Zuno).

Úroky štyri a viac percent deklarovali pre bežné sumy vkladané obyvateľmi tri banky – UniCredit a Privatbanka pri 4-ročných vkladoch, Poštová banka pri 2- a 3-ročných viazanostiach.
Senior analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová očakáva, že sa úroky na januárovej úrovni ešte niekoľko mesiacov udržia.

Očakávať ďalší rast je však zrejme príliš optimistické. Už v súčasnosti niekde ponúkané sadzby presahujúce štyri percentá predstavujú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sadovskej „pomerne vysoký úrok“. Preto nepredpokladá, že by banky v tomto roku ešte túto hranicu výraznejšie pokorili.
V prospech sporiteľov bude tento rok hrať aj spomalenie rastu cien. Oproti vlaňajšej inflácii 3,9 percenta sa jej tohtoročná výška odhaduje na 2,6 až 3 percentá.

Najväčšie banky počas januára sadzby pri vybraných dlhších vkladoch už stihli aj znížiť o dve - tri desatiny percenta. No zväčša išlo o vklady, ktoré predtým propagovali v koncoročných akciách, novými sadzbami sa tak len zosúladili so zvyškom trhu.

Viac, viac, viac

K najdôležitejším faktorom, ktoré ovplyvnia úrokovú politiku bánk v prvom polroku, by mali patriť nové nároky na kapitálové požiadavky a zavedenie špeciálneho bankového odvodu. Podmienku vyššieho „kapitálového vankúša“ síce banky pôsobiace na Slovensku už podľa vyjadrení Národnej banky Slovenska viac-menej spĺňajú, nepriamo ich však môžu ovplyvňovať potreby zahraničných matiek.

Nová banková daň si podľa odhadov ministerstva financií vyžiada tento rok od domácich bánk 80 miliónov eur.

Tým sa dá zrejme odôvodniť, prečo začiatkom tohto roka úroky pre vklady neklesli tak, ako sa to dialo v predošlých rokoch. Skôr vedľajším vplyvom sa zatiaľ javí pokles kľúčovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Už v druhej polovici minulého roka sa ukázalo, že konečné sadzby pre vklady na dvojnásobný pokles úrokov ECB, v oboch prípadoch o 0,25 percentného bodu, takmer nereagovali a ich pohyb viedol skôr opačným smerom.

Podobne „bez povšimnutia“ zrejme obíde aj očakávaný ďalší pokles úrokov, ktorý sa čaká už v prvom štvrťroku. Podľa odhadov Slovenskej sporiteľne aj Poštovej banky bude kľúčová sadzba ECB do leta 0,5 percenta oproti súčasnému jednému percentu.

Dlžníci budú rizikovejší

To by mohlo hrať do karát poklesu sadzieb pri hypotékach. Banky však zároveň upozorňujú, že spomalenie rastu ekonomiky zatlačí na rast nezamestnanosti, čo v ich hodnotení znamená nárast rizikových prirážok – a teda tlak na rast úrokov.

Smer trhu čiastočne naznačuje Slovenská sporiteľňa, ktorá ako jedna z mála už od začiatku roka upravovala sadzby aj pre úvery na bývanie. Zdvihla spodné minimálne sadzby o percento pri jednoročnom fixe a o 0,3 percenta pri ostatných viazanostiach.

E. Sadovská naznačuje, že možno viac ako na zvyšovanie úrokov pri hypotékach sa banky celkovo pri akciách a predaji zamerajú na vyššie úročené spotrebné a konsolidačné úvery.

Podrobnejší prehľad úrokových sadzieb na termínovaných vkladoch nájdete na TotalMoney.sk.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch