Rast cien povinného poistenia neprichádza
Poisťovne už roky predpokladajú zvyšovanie cien PZP
Jedna z prvých vecí, ktoré prišli so zrušením monopolu štátneho poistenia zodpovednosti, boli predpovede o nevyhnutnom raste ceny. Tá bola štátom udržovaná hlboko pod úroveň ziskovosti a v prvých rokoch priemerné ceny razantne stúpali o desiatky percent. Zhruba na polceste sa tento trend zvrátil a v súčasnosti sú priemerné ceny PZP – po odpočítaní vplyvu inflácie – prekvapivo späť na úrovni z čias demonopolizácie.
Všetky zásadné vplyvy na škodovosť pritom neustále rastú. Minimálne limity plnenia od začiatku budúceho roka stúpnu na plnú európsku úroveň, ktorá je päťnásobkom tej, s ktorou PZP začínalo. Narástli ceny v autoservisoch. Zásadne sa omladil vozový park na Slovensku tak vplyvom prísnejších emisných limitov, ako aj rastom dostupnosti nových automobilov. A nové autá sú pre poisťovne automaticky drahšie.
Poisťovne museli dotvoriť fondy na úhradu starých škôd zo zákonného poistenia vo výške takmer dvesto miliónov eur. Viac než sedemnásobne stúpla aj cena bodu, ktorý sa používa pri vyjadrení sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o plnenie, ktoré poisťovňa platí pri nehodách s trvalými dosahmi na zdravie šoféra.
Pribúda i ciest do bohatšieho zahraničia, obzvlášť po vstupe do EÚ a schengenského priestoru. Zákonom požadované poistenie plní podľa pravidiel krajiny, kde sa nehoda stane, čo v prípade krajín ako Nemecko či Švajčiarsko znamená vysoké plnenia pri každej vážnejšej nehode. Skrátka, ceny PZP by mali podľa všetkých pravidiel stúpať. Akurát to neplatí. „Tento rok by však už nemali klesať,“ dúfa šéf Generali Slovensko Vladimír Bezděk.
Pri kombinovanom ukazovateli – súhrne škodovosti a administratívnych nákladov na poistenie – na úrovni takmer sto percent by to ani nedávalo zmysel. Hoci všetky poisťovne svorne tvrdia, že v PZP hospodária vyrovnane, respektíve s „pozitívnou nulou“, pravda je skôr, že časť produkuje mierny zisk a druhá časť stratu. Aj veľké poisťovne totiž prinajmenšom priznávajú, že by sa im oplatilo zbaviť sa PZP ako produktu. Prišli by síce o významný podiel na trhu, ale ziskovosti by to prospelo.
Podiel ako lákadlo
Práve podiel na trhu je tou čarovnou prísadou, pre ktorú sa poisťovne do produktu púšťajú. Poistenie áut celkovo tvorí tri pätiny neživotného trhu, polovica z toho je PZP a druhá polovica havarijné poistenie. A hoci poisťovne hovoria o PZP ako o vstupnom produkte, cez ktorý vedia získať nového klienta, a preto sa ho oplatí predávať len za cenu nákladov, pravda je, že nie všetky to dokážu zúročiť. Alternatívou, ako neprerobiť, je maximálne skresať náklady na získavanie klientov, keďže provízie tvoria zhruba 12 percent z ceny. Na to vlani stavil nováčik Genertel, ktorý ponúka poistenie len cez telefón a internet, bez sprostredkovateľskej siete. Za to dokáže ponúknuť klientom nižšie sadzby. Zľavy za využitie internetu či telefónu používajú prakticky všetci vrátane veľkých poisťovní ako Allianz či Generali.
Nový vietor
Súvisiace články
Na začiatku bol vývoj cien jednoznačne rastúci – v tom čase však štát určoval kategorizáciu vozidiel i maximálne sadzby poistného, ktoré každoročne dvíhal podľa aktuálnych údajov o škodovosti. Zvrat prišiel otvorením trhu a zmenou majiteľa vtedajšej poisťovne Ergo. Nový vlastník ČSOB sa rozhodol výrazne zvýšiť počet klientov a prišiel s výrazne nižšími cenami. Určoval ich podľa výkonu motora, nie objemu, ako bolo dovtedy zvykom. S novým nápadom už predtým prišiel nováčik Wüstenrot, no ten neponúkal také výrazne nízke ceny. Odpoveďou bola panika u celej konkurencie, ktorá nechcela prísť o draho získaných klientov. V čase demonopolizácie ich kupovala benzínom či pneumatikami zadarmo s očakávaním, že postupom času sa ich náklady vrátia. Z obavy pred stratou klientov zareagovali konkurenti podliezaním vlastných cenníkov a nastala obrovská vlna prestupov. Poisťovňu zmenilo zhruba pol milióna ľudí. Vyše stotisíc z toho si vybralo práve ČSOB, pre ktorú to okrem iného znamenalo obrovskú stratu a odchod predstavenstva. Podobne skončila nedávno nastúpená Axa.
Dejiny sa opakujú
V nasledujúcich rokoch po príchode ČSOB sa stratégia opakovala. Vždy sa objavil novo prichádzajúci konkurent, ktorý si vybral cestu nízkych cien ako najrýchlejší spôsob získania klientov. Väčšine motoristov sa končila poistka práve k prvému januáru a na jej výpoveď mali šesť týždňov.
Na jeseň preto státisíce vodičov reagovali na ponuky, ktoré im umožnili ušetriť na povinnom poistení. Konkurencia si, prirodzene, bránila najzaujímavejšiu klientelu: tých lepšie zarábajúcich – lebo im môžu predávať aj iné produkty – a bezrizikových vodičov. Tých chcú všetci bez výnimky. Výsledkom bol kolobeh rizikových vodičov, ktorí bez problémov získali maximálny bonus bez ohľadu na ich škodovú minulosť.
Vplyv jesenných akcií sa postupne oslabil. Autá sa v súčasnom období poisťujú na kalendárny rok a viac než polovica poistiek tak už končí inokedy než k prvému januáru. A ich podiel neustále stúpa. Postupne tak zoslabne i túžba získať výrazný podiel na trhu jednorazovou jesennou ponukou lacného PZP.
Alternatívou je, že neustále klesajúce ceny buď z trhu vyženú časť konkurentov, alebo dôjde ku krachu či aspoň k problémom pri likvidácii. Ani jedno nie je výhrou pre klienta.
Článok je súčasťou Špeciálu TREND +PZP, ktorý nájdete v TRENDE č. 44 z 3. novembra 2011.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Milan David
© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.


