Na Slovensku je odhadom desať až 15 tisícok akciových investorov. Tých, ktorých očaril devízový trh, je viac. No i tak to znamená veľmi slabú investorskú základňu v krajine. Na porovnanie – v Česku je to osemnásobok. Bez ohľadu na to, či Slovákom chýba pre investovanie nátura a chuť riskovať alebo je to absencia riadnej burzy cenných papierov, slabý dopyt zatiaľ prilákal neveľkú ponuku. Nielen v domácich akciových tituloch, ale i v obsluhe trhu. Hoci centrálna banka eviduje v zoznamoch obchodníkov s cenným papiermi tisícky mien, na retailovom trhu sa vyprofilovalo len minimum väčších hráčov, ktorí by dokázali ponúknuť aj praktickú onlinovú platformu pre obchodovanie. Nakoniec, v kapitálovom svete je viac než v iných oblastiach priam mimovoľné prekonávanie hraníc. Slováci využívajú služby zahraničných brokerov, najmä z Česka, lebo sú pre chýbajúcu jazykovú bariéru najskôr naporúdzi.

Trh bez čísiel

Presné štatistiky o obchodoch Slovákov s cennými papiermi neexistujú. Za najväčšieho hráča sa v krajine rád označuje obchodník s cennými papiermi Fio. Na Slovensku reálnu konkurenciu od domácich konkurentov necíti, za rivalov považuje české značky. S konkurenciou súvisiaci tlak na znižovanie poplatkov podľa neho takisto prúdi z Česka. Aj na diskusných investičných portáloch sa medzi využívanými brokermi zväčša objavujú už len české mená. Bez ohľadu na to, či majú zastúpenie aj na slovenskom trhu alebo ich Slováci využívajú online priamo v ČR.

Napríklad na portáli akoinvestovat.sk si okrem Fio obchodníka investori najčastejšie vymieňajú skúsenosti s firmami ako Patria Direct, Saxobank, BrokerJet Českej sporiteľne, český Atlantik (ktorý nedávno kúpila skupina J&T), X-trade Brokers (XTB) alebo Colosseum. Rozdiely medzi nimi sú najmä v sprístupnených trhoch, produktoch, analytickej podpore a, prirodzene, v poplatkoch. Napríklad Fio sa zameriava len na štyri stredoeurópske trhy, ponuka Saxa či Patrie je násobne širšia. Rozdiely sú aj v ponúkaných produktoch. Napríklad XTB alebo Colosseum lákajú podľa portálu akoinvestovat.sk hlavne traderov – špekulantov, ktorí robia časté obchody. Neponúkajú priamo akcie, ale deriváty a devízové obchody.

Risk je...

Bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa investor rozhodne využívať brokera a do akých nástrojov investuje, podstupuje podobné riziká. Tie hlavné vznikajú, samozrejme, pri samotnom investovaní, človek môže ľahko o vložené peniaze prísť. O to skôr, ak využíva lákavé pákové efekty, ktoré síce môžu znásobiť možné zisky, no i straty. No nemalú pozornosť by mali investori venovať aj výberu brokera. Na každom trhu možno nájsť firmy, ktoré síce môžu spĺňať zákonné podmienky na ich existenciu a fungovanie, no na klientov môžu skúšať aj nekalé triky, vďaka ktorým zarábajú pre seba.

Aj šéf Asociácie obchodníkov s cennými papiermi Róbert Kopál odporúča pri výbere brokera sledovať skúsenosti klientov. Napríklad na investičných fórach v internete. Hoci ako hovorí, ochranu investora by mali zabezpečiť tri piliere. Jednak to, že brokeri podliehajú licenčnému konaniu a dohľadu centrálnej banky, no tiež fakt, že majú oddelený vlastný a klientsky majetok. A i v prípade, že by ho spreneverili, existuje garančná schéma podobná tej pri ochrane bankových vkladov. Tá je stále stopercentná.

S nekalými praktikami na kapitálovom trhu už majú Slováci skúsenosti. A nielen z privatizačných čias. Mnoho ľudí sa už oboznámilo s churningom – jednou z ťažko dokázateľných zakázaných techník. Pri churningu je klient obchodníkom či sprostredkovateľom tlačený do častých obchodov s cieľom zinkasovať od klienta poplatky. Bez ohľadu na to, či investor zarába. V minulosti sa na churningu popálili napríklad klienti spoločnosti Afin. Sprostredkovával obchody pre český Afin Brokers. Tomuto obchodníkovi Česká národná banka koncom roka 2006 odobrala licenciu. Vlani bol na Slovensku pre churning prešetrovaný broker Capital Markets, no nič mu nedokázali. Po prešetrovaní centrálnou bankou skončil činnosť jeden zo sprostredkovateľov, ktorých využíval, Faros Financial.

Otrava

Pozornosť treba zvýšiť i pri nezvyčajných obchodoch, ktoré odporučí broker, no nesúhlasia s klientovou investičnou stratégiou. Pri zadefinovaní potrieb a skúseností investora by mal pomáhať investičný dotazník, ktorý po zavedení európskej smernice MiFID musia investori vypĺňať. No tak ako je dotazník pre seriózneho obchodníka vodidlom, môže dať pri jeho nesprávnom alebo zmanipulovanom vyplnení obchodníkovi alibi pre nevhodné odporúčania.

Dobrý broker udržuje s klientom pravidelný kontakt a ozýva sa mu v dobrých i zlých časoch. Môže ho upozorniť na analýzu, ktorá by pre neho mohla byť zaujímavá, či na zmenu stratégie, ak dáva zmysel. No neotravuje a nevyvíja nátlak. Na druhej strane, ak sa podľa investopedia.com broker neozve raz za mesiac, môže to byť dôvod na jeho ďalšie zváženie. Tiež ak ho klient skúša kontaktovať a neozve sa do druhého dňa, najlepšie do pár hodín.

Ako ďalej upozorňuje investopedia.com, brokerské firmy môžu mať niekedy pozície v cenných papieroch, ktoré nemusia byť v najvyššej kvalite. Nemôžu ich predať na otvorenom trhu za dumpovanú cenu a predaj by mohol tlačiť na cenu. Tak ich ponúknu klientovi. Neznáme investície je preto dobré si preveriť zo všetkých možných zdrojov. Opatrnosť treba zvýšiť i pri tituloch spoločností, ktoré majú len malý podiel cenných papierov obchodovateľných na trhu. Pretože môžu byť veľmi volatilné. A broker môže navyše pri absencii market makerov zarábať na väčších spreadoch.

Článok vyšiel v prílohe TREND + kapitál, ktorá je súčasťou TRENDU č. 27.

Foto na titulke -SITA / AP

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.