Finančníci počúvajú v posledných mesiacoch výzvy na zníženie úročenia čoraz častejšie. Premiér opakovane a dôrazne odkazuje bankám, aby sa o svoje marže rozdelili, naposledy s mladými dlžníkmi. Ministerstvo spravodlivosti vlani pritlačilo na nebankových poskytovateľov úverov, aby peniaze požičiavali lacnejšie. No cena pôžičiek nie je aktuálne podstatná.

Tou je ich dostupnosť. Pravidlá sprísnili nielen banky, ale i alternatívni poskytovatelia pôžičiek. Ich letáky síce stále optimisticky pobádajú k míňaniu, no zákazníkom s nízkou bonitou, pracujúcim v rizikových segmentoch alebo s negatívnymi zápismi v registroch sa aktuálne nepodarí vybaviť žiadnu pôžičku. Aspoň nie na legálnom trhu či s prijateľnými zmluvnými podmienkami.

Priškrtené úverovanie

Bankové domy poskytli za prvé tri mesiace tohto roka o štvrtinu menej nových úverov ako vlani. Alternatívni poskytovatelia pôžičiek podali na začiatku tohto roka ešte horší výkon. Potvrdzujú to čísla Asociácie spoločností splátkového predaja, kde je združených osem relevantných hráčov na trhu.

Zadlženosť obyvateľstva u nebankových poskytovateľov pôžičiek – aspoň tých, ktoré boli ochotné posunúť niektoré údaje TRENDU (TREND TOP vo finančníctve) – sa vlani zvýšila približne o pätinu. Teda tempo podobné bankovému. No objem nových pôžičiek hovorí o niečom inom.

Spoločnosti združené v asociácii poskytli obyvateľstvu za celý vlaňajšok 702 miliónov eur nových úverov, čo je približne rovnaký balík ako v roku 2007. Od polovice minulého roka však objem nových úverov klesá. Dokonca aj v poslednom štvrťroku, keď mávajú pôžičkové spoločnosti predvianočnú žatvu, sa nové úvery oproti predchádzajúcim trom mesiacom scvrkli o 15 percent.

No najväčší prepad ukazuje prvý štvrťrok tohto roka. Bezmála o polovicu menej nových pôžičiek poskytli medziročne spoločnosti združené v asociácii. Kým v prvej štvrtine roku 2008 požičali klientom nových vyše 160 miliónov eur, uplynulý štvrťrok to bolo iba málo nad 80 miliónmi eur.

Menej agresívne

Pozitívnou správou pre pôžičkové spoločnosti mohlo byť, že mnoho z niekdajších bankových zákazníkov prísnejším bankovým sitom neprejde. A obráti sa na alternatívnych poskytovateľov. Zároveň na trhu zostalo viac miesta po spoločnostiach, ktoré z trhu odišli. Najprv CitiFinancial a Beneficial Finance. Na konci minulého roka si to s ďalšou činnosťou po neúspešnom rokovaní o predaji svojho slovenského biznisu Home Creditu rozmyslel aj hráč prvej trojky – GE Money.

No aj zostávajúce firmy zvýšili počet zamietnutých žiadostí. Zabezpečiť väčšie objemy sa snažia tak, že preklepnutým záujemcom požičajú viac.

Tlak na agresívny predaj a masívne objemy vymenili za lepšie portfólio. Jeho mierne zhoršovanie už pociťujú a je pravdepodobné, že horšie časy majú ešte pred sebou. Ekonomika klesá, počet nezamestnaných ďalej rastie a prognózy nie sú ružové. Ak aj hospodárske oživenie príde, pribúdanie voľných pracovných bude zaostávať.

Že agresívny predaj návratnosť nezabezpečí, potvrdila organizačná zložka Santander Consumer Finance. Materská spoločnosť rozhodla, že aktivity na Slovensku „obmedzí“. Je pravdepodobné, že zmysluplnosť zotrvania na malom a zvláštne regulovanom slovenskom trhu budú zvažovať aj matky ďalších menších a pomerne mladých hráčov na trhu – ako je Essox či Cofidis.

Hurá za hranice

Najciteľnejší prepad zaznamenávajú alternatívni poskytovatelia pôžičiek pri splátkovom predaji. Krízou vyľakaní zákazníci sa začali správať racionálnejšie tým, že prestali bezhlavo nakupovať, čo sa im práve v predajni zapáči. Nové plazmové televízory za minimálnu priamu platbu, ale s ďalšími splátkami nie sú už medzi top nákupnými chúťkami. Namiesto kupovania nových vecí radšej reparujú staré. A tomu zodpovedá aj nákupný kôš. Podľa Home Creditu sa výrazne zvýšili nákupy náradia. Že ho kúpia zákazníci na Slovensku, je optimistický variant.

Hoci sa domáci predajcovia snažia upútať zákazníkov akciovou ponukou a zľavami na všetok tovar, časť z nákupuchtivých zákazníkov si tovar kupuje za hranicami. Tam vďaka výmennému kurzu zaplatia ešte menej. Marcové šrotovné zas ubralo z biznisu tým pôžičkovým firmám, ktoré poskytujú úvery na ojazdené vozidlá. Predaj v autobazároch bol slabší a ich biznis sa zviezol s nimi.

Provident Financial spomalil aj preto, že vlani prestal poskytovať malé pôžičky do 200 eur. Nespadajú totiž do kategórie „spotrebné“ a platí pre ne vágna klauzula v Občianskom zákonníku. Cena takýchto pôžičiek nesmie „podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy“. Inak sú neplatné.

No zákazníci majú podľa spoločnosti záujem aj o takéto malé sumy. Po dlhšej analýze sa právnici zhodli, že banky takéto malé úvery aj tak neposkytujú, nebude s čím porovnávať. Firma tak zákon neporuší, aj keď ich bude poskytovať za rovnakých podmienok ako tie „spotrebné“. V blízkom čase ich preto opäť zaradí do ponukovej palety.

Preklepnutý dlžník

Hrozba, že sa z poctivého klienta stane nezamestnaný neplatič, tlačí veriteľov, aby si žiadateľa poriadne preverili. Snažia sa využiť všetky možnosti. A závidia bankám unikátny prístup k dátam Sociálnej poisťovne.

Najistejšou cestou, ako zabezpečiť vrátenie požičaných peňazí, je ponúknuť starému poctivému zákazníkovi ďalší úver. No to poskytovateľovi dynamický rast nezabezpečí. Na schválenie úveru neznámemu klientovi treba dobrý skóringový model a databázy, kde si možno jeho platobnú históriu overiť.

Lepšie sú na tom firmy, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s úvermi na slovenskom trhu. Prax z iných – ani len okolitých trhov – podľa slov domácich hráčov nie je nič platná.

Vzácne ingrediencie premenných, ktoré rozhodujú o zamietnutí alebo schválení úveru, prípadne jeho výške, firmy neprezradia. No existujú aj všeobecné pravdy. Napríklad taká, že dlžníci, ktorí majú účet v banke, sú poctivejší. Aj preto ProfiCredit posiela úverové limity z revolvingových úverov zásadne na bankové účty. Klienti, ktorí si žiadosť o úver vypĺňajú online na internete, sú podľa Cetelemu spravidla vzdelanejší.

A približne z polovice tínedžerov, ktorým by Quatro alebo Triangel predali mobilný telefón na splátky, by sa stali neplatiči. Buď sa aparát pokazí skôr, ako splatí celý úver, alebo je na trhu iná novinka, po ktorej mladík zatúži.

Veritelia sú zároveň v strehu pri zamestnancoch krízou najpostihnutejších sektorov.

Ale ani vzdelaný žiadateľ v strednom veku a s bankovým účtom nemusí byť a priori poctivec. Či už nejaký úver mal a ako ho splácal, sa môžu dozvedieť v niektorom z dostupných registrov.

Závideniahodný register

Niekoľko rokov fungujúci Solus je združenie aktuálne ôsmich lízingových a splátkových firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú negatívne informácie o neplatičoch. V registri je aktuálne vyše 60-tisíc negatívnych záznamov. Za celý minulý rok sa na potenciálnych klientov pýtali členovia takmer 300-tisíckrát.

Čo je približne rovnako ako predvlani. A podľa tajomníčky združenia Zuzany Krajčovičovej niektorí členovia narazia na neplatiča pri jednej z desiatich otázok. Solus podľa vzoru českej sestry rokuje o možnosti zapojenia aj s firmami z iných ako finančných sektorov, no zatiaľ bez výsledkov.

Nebankový register klientskych informácií, ktorý funguje od minulého roka, na rozdiel od Solusu obsahuje informácie aj o poctivých dlžníkoch. Pravdepodobnosť, že veriteľ informáciu o potenciálnom dlžníkovi nájde, bude väčšia. No najprv treba register informáciami naplniť.

Najviac by účastníkom tohto registra pomohlo, keby sa dostali aj k dátam o bankových klientoch. Prepojeniu registrov však bráni banková legislatíva, podľa ktorej banky údaje mimo bankového sektora nemôžu poskytovať. A ani banky sa do prepájania nehrnú.

Na rozdiel od nebankových subjektov majú peňažné domy prístup aj k cenným údajom Sociálnej poisťovne. Lepšie si tak môžu overiť, či žiadateľ naozaj pracuje u uvedeného zamestnávateľa a zarába skutočne toľko, koľko prezentuje. Inštitúciám mimo bankového sektora sa však dohodnúť so Sociálnou poisťovňou na obdobnej spolupráci zatiaľ nepodarilo. A nie je to podľa nich fér.

Združenie Solus sa preto v januári obrátilo na Protimonopolný úrad SR (PMÚ). No ten má iný názor. Úrad podľa hovorkyne Alexandry Bernáthovej „nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by konaním Sociálnej poisťovne došlo k porušeniu zákona o ochrane hospodárskej súťaže“.

Dôvod? Sociálna poisťovňa túto službu z kapacitných a bezpečnostných dôvodov neponúka ďalším subjektom. Na banky sa podľa úradu pri zabezpečení ochrany osobných údajov možno lepšie spoľahnúť. „Toto však nebráni v činnosti a ani inak neobmedzuje členov záujmového združenia Solus podnikať vo svojom odbore, pretože sú aj ďalšie zdroje, cez ktoré si môžu zabezpečiť overovanie údajov o svojich klientoch,“ odkazuje PMÚ.

Ilustračné foto - Maňo Štrauch

© 2009 TREND Holding, spol. s r.o.