Hoci Slovensko ešte nemá euro vo vrecku (konečné rozhodnutie Európskej únie padne v máji), eventuálny prechod na novú menu už teraz vyvoláva viacero dôležitých otázok. V prípade kladného posudku úradníkov v Bruseli sa 1. januára 2009 na eurá zmenia všetky úspory v slovenských korunách.

Neistota okolo konečného konverzného kurzu núti zamyslieť sa, či koruny za eurá nezmeniť skôr. Alebo či počkať a spoľahnúť sa, že Slovensko pôjde do eurozóny s lepším kurzom, ako je súčasná trhová úroveň. A otáznikom sú aj úrokové sadzby po prijatí eura.

Utajovanie rokovaní o kurze a parite vychádza z uznesenia Rady EÚ o vytvorení systému ERM II. Nikto zo zodpovedných by nemal o rokovaniach informovať. Konverzný kurz má odzrkadľovať exportnú a produkčnú schopnosť ekonomiky, vývoj obchodnej a platobnej bilancie. Rovnako by sa malo prihliadať na trhovú hodnotu kurzu v poslednom období. Nesmie zohľadňovať záujmy žiadnych lobistických skupín. Toľko teória.

NEPREHLIADNITE:

• Eurolotéria (Komentár)
• Konečný kurz je zatiaľ veľkou neznámou
• Rastúca koruna môže byť problém

Transakčné náklady

Väčšina investorov v súčasnosti počíta s tým, že Slovensko sa na budúci rok stane členom eurozóny. Analytici predpokladajú, že konverzný kurz sa bude pohybovať v intervale od 32,50 do 33,50 koruny za euro. Od začiatku tohto roka sa trhový kurz pohyboval väčšinou na hornej hranici tohto pásma.

Je lepšie vstupovať do eurozóny so silnejším alebo slabším kurzom? Spotrebitelia by, prirodzene, privítali silnejšiu úroveň, podnikatelia naopak slabšiu. No oplatí sa špekulovať s výmenou úspor v slovenskej korune?

Ak konečný kurz nebude ďaleko od súčasnej trhovej hodnoty, je pre sporiteľov výhodnejšie s konverziou počkať. „Ľudia s bežnými úsporami by na zmene nezarobili,“ mieni riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska Martin Šuster. Transakčné náklady spojené so zmenou meny by mohli možné kurzové zisky pohltiť.

Rovnako je možné, že konverzný kurz bude silnejší ako ten, za ktorý človek peniaze vymení – a tak prerobí. Navyše, okrem nulových transakčných nákladov bude pri automatickom prechode na euro výhodné to, že úspory sa budú meniť stredovým kurzom. V súčasnosti by sa menili nevýhodnejším predajným kurzom.

Pri skoršej výmene môže človek počítať aj s tým, že úspory bude do konca roka potrebovať. Pri neočakávaných výdavkoch podľa M. Šustra možno tratiť na transakčných nákladoch, horšom kurze a stratenom čase v banke hneď dvakrát.

Menej pravdepodobné

Kedy sa skoršia konverzia korún na eurá oplatí? Uvažovať o konečnom kurze sa oplatí investorom, ktorí majú miliónové úspory a vedia získať v banke výhodnejšie podmienky ako radový klient. Napríklad lepší kurz.

So zámenou úspor by sa dalo špekulovať len v prípade, že by konverzný kurz bol nakoniec výrazne slabší, ako je dnes trhový. Napríklad keby konverzný kurz kopíroval súčasnú úroveň centrálnej parity (35,4424 SKK/EUR).

Tento variant ekonómovia nevylučujú, no nepovažujú ho za pravdepodobný. Skôr by bol prekvapením. Proti tejto možnosti hovorí riziko zrýchlenia inflácie, na ktoré upozornila Slovensko už aj Európska komisia.

Druhý prípad, keď by sa oplatilo vymeniť úspory za eurové, by bol slovenský neúspech pri negociáciách. Ak by krajina nevstúpila do eurozóny, dá sa očakávať, že trhy budú reagovať a koruna sa oslabí.

„Pravdepodobne by šlo len o krátkodobé turbulencie. Tie by okrem potenciálneho zvýšenia úrokových sadzieb dokázalo upokojiť pokračovanie v zodpovednej rozpočtovej politike,“ tvrdí hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Úrokové sadzby

Menšou špekuláciou ako kurz môže byť pre spotrebiteľov stávka na úrokové sadzby po prijatí eura. Ak dnes spotrebiteľ predlžuje termínovaný vklad cez horizont dátumu prijatia eura, mohol by zarobiť. Naopak, ak sa chce zadlžiť, fixácia úroku by mala byť – pri predpoklade neskoršieho zníženia sadzieb v eurozóne – kratšia.

No aj keď v základných sadzbách Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky (ECB) je v súčasnosti rozdiel štvrť percenta, čaká sa, že pred vstupom do eurozóny sa vyrovnajú. „Dnes sú však už korunové úrokové sadzby de facto na úrovni eurových sadzieb,“ konštatuje analytik Tatra banky Robert Prega.

Aj slovenský klient by sa mal pozerať na pohyb sadzieb ECB, ktoré by mali tento rok klesnúť. Následne sa dá očakávať, že táto zmena sa odzrkadlí na slovenských sadzbách. Otázne podľa M. Šustra je, či sa zmena základných sadzieb automaticky prejaví v úrokových sadzbách vkladov. Tie aj podľa častých upozornení centrálnej banky zväčša tento pohyb nenasledujú.

Výrazný odklon úrokov v podobe ich zvýšenia by mohlo priniesť – opäť – neprijatie eura. V závislosti od dôvodov a ďalšieho smerovania hospodárskej politiky Slovenska by mohlo priniesť kurzové výkyvy. V rámci režimu výmenných kurzov by potom centrálna banka bola povinná kurz a paritu chrániť menovou politikou, teda aj možnou zmenou úrokových sadzieb.

Foto - Profimedia.cz, Vlado Benko

© 2008 TREND Holding, spol. s r.o.