Ak ste vlani investovali do podielových fondov, mohli ste zarobiť až osemdesiat percent. V dolároch. Alebo päťdesiat percent v eurách. Museli ste však riskovať a staviť na čínske akcie či účastiny zamerané na európske nehnuteľnosti. Historické maximá silnej koruny však investorom zo ziskov zobrali veľkú časť, niekedy aj celý výnos.

V každom prípade bol rok 2006 tým dobrým. Až štvrtina podielových fondov predávaných na Slovensku zarobila viac ako desať percent. Ak sa im aj nedarilo, straty neboli priveľmi výrazné. V mínuse bolo zhruba päťdesiat fondov, najvyššia strata bola okolo 17 percent.

„Rok 2006 možno z pohľadu investorov hodnotiť ako úspešný. Z pohľadu tých investorov, ktorí mali pevné nervy a držali svoje pozície počas celého roka, a ešte úspešnejší pre tých, ktorí v správnom čase predali a v správnom čase nakúpili,“ hodnotí Marek Pavlovič, portfólio manažér spoločnosti Across Wealth Management.

Čisté predaje podielových fondov vlani neprekročili ani v jednom týždni hranicu jednej miliardy korún, naopak, boli sme svedkami niekoľkých týždňov v rade, keď prostriedky z podielových fondov odtekali. „Príčin je niekoľko, dlhopisové fondy – z pohľadu predajov predovšetkým korunové – ovplyvnil najmä cyklus zvyšovania úrokových sadzieb. Akciové fondy zase korekcia na trhoch v máji roku 2006,“ vysvetľuje M. Pavlovič.

Tieto kategórie fondov v minulosti dosahovali skvelé výsledky, a tak spomínané negatívne faktory iba spustili vyberanie ziskov slovenskými investormi. Krízový vývoj trhov v máji očakával málokto. Korekcia prekvapila svojou intenzitou. Najviac zasiahnuté boli najmä rozvíjajúce sa trhy, niektoré zaznamenali poklesy blížiace sa k tridsiatim percentám. Na druhej strane treba povedať, že aj zotavenie prebehlo pomerne rýchlo, takže akciové trhy nakoniec uzatvorili minulý rok v ziskoch.

Aký bude tento rok?

„Vyhliadky na zhodnocovanie prostriedkov prostredníctvom podielových fondov na rok 2007 vnímam pozitívne. Pre konzervatívnych investorov majú podľa mňa stále perspektívu peňažné a dlhopisové podielové fondy, ktoré investujú na slovenskom trhu,“ domnieva sa člen Predstavenstva VÚB Asset Managementu Juraj Vaško. Na výkonnosť dlhopisových a v menšej miere aj peňažných fondov v tomto roku bude, samozrejme, vplývať pohyb úrokových sadzieb na Slovensku.

„Pre rok 2007 sa aj vďaka zastaveniu rastu cien energií očakáva spomalenie inflácie. To umožní centrálnej banke siahnuť po uvoľnení menovej politiky, otvorí sa teda priestor pre znižovanie sadzieb,“ domnieva sa M. Pavlovič. Tomuto scenáru podľa neho nahráva aj prílišné posilňovanie slovenskej meny. Takto je menej pravdepodobné ďalšie zvyšovanie sadzieb (čo by opäť prilákalo zahraničný kapitál a tlačilo na ďalšie posilňovanie meny).

Avizovaný vstup Slovenska do eurozóny so sebou prináša aj zbližovanie úrokových sadzieb (SR 4,75 %, EÚ 3,25 %). Pre najbližší rok možno od korunových dlhopisových fondov očakávať zhodnotenie okolo štyroch percent, korunové peňažné fondy by mohli investorom poskytnúť výnos 3,5 percenta. Prípadné zníženie sadzieb by sa väčšmi premietlo do výkonnosti dlhopisových fondov vďaka dlhšej dobe do splatnosti dlhopisov v ich portfóliu.

„O niečo väčší potenciál v porovnaní s minulým rokom budú mať korunové dlhopisové fondy. Mnoho investorov si v poslednom roku uvedomilo, ale aj pocítilo, čo znamená menové riziko, keď skvelé výsledky napríklad európskych akciových fondov ,zožrala‘ posilňujúca slovenská koruna,“ dodáva M. Pavlovič. Pre investorov by sa teda mohli stať zaujímavejšie fondy, ktoré ošetrujú menové riziko, aj keď ich je na slovenskom trhu iba niekoľko. Je možné, že dôjde k oživeniu záujmu o zaistené fondy pre spomalenie svetovej ekonomiky.

Ak sa nebojíte riskovať

„Pre investorov s pozitívnym vzťahom k riziku majú zelenú v tomto roku taktiež zmiešané a akciové podielové fondy. Podľa analytikov budú akcie vo vyspelom svete, ale aj na rozvíjajúcich sa trhoch výnosnejším aktívom, ako sú konzervatívnejšie druhy investícií,“ hovorí J. Vaško. Z vyspelých akciových trhov by preferoval európsky, ktorý by mal profitovať vďaka solídnemu výhľadu makroekonomických údajov, očakávaniam ziskovosti firiem na slušných úrovniach a podpore z pokračujúceho procesu fúzií a akvizícií v tomto regióne.

Japonský akciový trh momentálne ponúka taktiež dobrú taktickú príležitosť, najmä vzhľadom na jeho nižšiu výkonnosť oproti ostatným vyspelým akciovým trhom v uplynulom roku.„Ale vzhľadom na predpoklad budúceho posilňovania slovenskej koruny oproti vyspelým svetovým menám, najmä euru, by som odporúčal vo výbere fondov uprednostniť tie, ktoré hedžujú menovú expozíciu do slovenskej koruny,“ upozorňuje J. Vaško. Ich investícia sa tak ani pri posilnení slovenskej koruny neznehodnotí.

Opäť sa bude zdaňovať

Investovanie do podielových fondov v tomto roku pravdepodobne ovplyvní aj zmena v zdaňovaní výnosov. Štát podporoval investovanie do podielových fondov prostredníctvom viacerých daňových úľav a zvýhodnení. Tie zabezpečovali, že zisk (výnos) drobného podielnika bol od daňovej povinnosti spravidla oslobodený. „Podielnici mohli využiť takzvaný „daňový štít“, oslobodzujúci od zdanenia zisky do výšky päťnásobku životného minima. V roku 2006 to bolo do 23 650 korún,“ vysvetľuje Juraj Vališ zo spoločnosti Across Wealth Management.

Pri rozumnej daňovej optimalizácii bolo prostredníctvom daňového štítu možné zabezpečiť nezdanenie aspoň časti zisku. Mnohí podielnici si rozdelili redemáciu na viacero rokov tak, aby bol od zdanenia oslobodený celý ich zisk. Novela zákona o dani z príjmov tomu urobila koniec. Od 1. apríla 2007 sa príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) správcovskou spoločnosťou u fyzickej osoby považujú za príjmy z kapitálového majetku a daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou.

Zrážku dane vykoná platiteľ príjmu, teda ten, kto príjem vypláca (správcovská spoločnosť alebo obchodník s cennými papiermi). Zrazená daň sa odvádza na účet správcu dane do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. „Túto skutočnosť je platiteľ zároveň povinný osobitne oznámiť správcovi dane a za zrazenie dane zodpovedá tak, ako keby išlo o jeho vlastnú daňovú povinnosť,“ uvádza J. Vališ.

Zaujímavá situácia nastáva, pokiaľ by podielnik chcel vyplatiť naraz, respektíve v jednom roku, viacero podielových listov rôznych fondov. Tie ziskové podliehajú zrážkovej dani. Pokiaľ z iných dosiahne stratu, môže si započítať dosiahnutý zisk so stratou prostredníctvom podaného daňového priznania.

Zahraničné majú výhodu

Slovenskú správcovskú spoločnosť môže štát relatívne jednoducho prinútiť vyberať daň, a to prostredníctvom zrážkovej dane. Novela zákona o dani z príjmov sa zrážkovú daň pokúša aplikovať aj na zahraničné správcovské spoločnosti. „To však nie je také jednoznačné,“ upozorňuje J. Vališ. Pokiaľ zahraničná správcovská spoločnosť podniká na Slovensku, má tu spravidla zriadenú stálu pobočku, ktorej možno povinnosť zrážania dane prikázať.

„V rámci Európskej únie je dnes možné investovať aj u zahraničného správcu, ktorý na Slovensku priamo nepodniká. Príjem z podielových listov od zahraničných správcov už zrážkovej dani nepodlieha a podielnik musí svoj príjem zdaniť prostredníctvom podaného daňového priznania,“ dodáva J. Vališ. Zahraničné správcovské spoločnosti sa tak dostávajú do čiastočnej výhody oproti slovenským a spolu s nimi aj tí našinci, ktorí v nich majú investované.

Zdaňovanie výnosov z podielových fondov
• Podielnik v roku 2004 nakúpil podielové listy za 100-tisíc korún. Koncom roka 2006, keď ich hodnota dosiahla 140-tisíc korún, sa ich rozhodol redemovať so ziskom 40-tisíc korún. Časť tohto zisku vo výške „daňového štítu“ 23 650 korún je od dane oslobodená a dani podlieha iba zvyšok, teda 16 350 korún. Pokiaľ by podielnik urobil rovnaké rozhodnutie po 1. apríli 2007, dani by podliehal celý zisk 40-tisíc korún.
• Podielnik redemuje podielové listy zmiešaného fondu so stratou 30-tisíc korún a zároveň podielové listy peňažného fondu zo ziskom 10-tisíc korún. Zisk bude podliehať zrážkovej dani 1 900 korún. Keďže podielnik dosiahol v tomto období kumulatívnu stratu, môže sa rozhodnúť podať daňové priznanie a v ňom deklarovať dosiahnutie straty z predaja podielových listov vo výške 20-tisíc korún. Zrazená daň 1 900 korún by sa v takomto prípade považovala iba za preddavok dane, ktorý na žiadosť podielnika správca dane vráti ako daňový preplatok.

FOTO – PROFIMEDIA.CZ

</form>